N A R I A D E N I E V L Á D Y
Slovenskej republiky
č. 182/1997 Z.z.
o Národnom parku Nízke Tatry
Územie národného parku
(1) Územie Národného parku Nízke Tatry (ďalej len „národný park") sa nachádza v katastrálnych územiach Bacúch, Beňuš, Braväcovo, Brezno, Brusno, Bystrá, Dolná Lehota, Heľpa, Hiadeľ, Horná Lehota, Jarabá, Jasenie, Moštenica, Mýto pod Ďumbierom, Podkonice, Pohorelá, Pohronský Bukovec, Polomka, Šumiac, Telgárt, Závadka nad Hronom, Demänovská Dolina, Dúbrava, Liptovský Mikuláš (časť Iľanovo, časť Ploštín), Kráľova Lehota, Lazisko, Liptovská Lúżna, Liptovská Osada, Liptovská Porúbka, Liptovská Štiavnica, Liptovské Kľačany, Liptovský Ján, Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Ružomberok, Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, Liptovská Teplička, Vernár a Vikartovce.
(2) Národný park má výmeru 72 842 ha; jeho územie je vymedzené v prílohe tohto nariadenia.
§ 2
Ochranné pásmo
Ochranné pásmo národného parku s celkovou výmerou 110 162 ha sa nachádza v Banskobystrickom kraji v okresoch Banská Bystrica a Brezno, v Žilinskom kraji v okresoch Ružomberok a Liptovský Mikuláš a v Prešovskom kraji v okrese Poprad; jeho územie je vymedzené v prílohe tohto nariadenia.
§ 3
Dokumentácia
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice národného parku a jeho ochranného pásma, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Banskej Bystrici, Krajskom úrade v Žiline a na Krajskom úrade v Prešove; ďalej na Okresnom úrade v Banskej Bystrici, Okresnom úrade v Brezne, Okresnom úrade v Liptovskom Mikuláši, Okresnom úrade v Ružomberku a na Okresnom úrade v Poprade.
§ 4
Záverečné ustanovenia
Zrušujú sa § 1 a 9 a príloha nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 119/ 1978 Zb. o Národnom parku Nízke Tatry v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/ 1994 Z. z.
§ 5
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 1997.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha
k nariadeniu vlády
č.182/1997 Z. z.
I. VYMEDZENIE ÚZEMIA NÁRODNÉHO PARKU
Územie národného parku pozostáva z dvoch častí a je vymedzené na lesníckych porastových mapách M 1:10 000 a lesníckych organizačných mapách M 1:25 000, z ktorých bola hranica národného parku prenesená do základnej mapy Slovenskej republiky M 1:50 000 na tieto mapové listy:
26 - 34 Ružomberok - 1990,
26 - 43 Liptovský Mikuláš - 1990,
26 - 44 Važec - 1990,
27 - 33 Poprad -1990,
36 - 12 Donovaly -1990.
36 - 21 Demänovská Dolina -1990,
36 - 22 Malužiná - 1990,
37 - 11 Vernár - 1990,
36 - 23 Brezno - 1990.
Hranica západnej časti národného parku vychádza z kóty 1277 (Smrekovica) smerom na východ na spodný okraj lesných porastov nad obec Liptovská Porúbka popod kótu 1141 (Veľký vrch) ku štátnej ceste č. 72, pokračuje západným smerom pod kótu 1243 (Selnice), tu sa stáča juhovýchodným smerom do údolia Michalovského potoka, kde pokračuje proti jeho toku až ku kóte 952 a ďalej východným smerom ku štátnej ceste č. 72. Odtiaľ hranica prebieha juhovýchodným smerom popod kótu 1325 (Hradište) ku kóte 987, tu sa stáča na juhovýchod a bezmenným pravostranným prítokom smeruje do doliny Svidovského potoka, pokračuje tým istým smerom po hrebeni na lokalitu Plešina, odtiaľ pokračuje katastrálnou hranicou obcí Malužiná a Nižná Boca smerom na juhozápad až k hornému toku potoka Chopcovica, po ktorom prebieha proti jeho toku juhozápadným smerom. V hornej časti potoka Chopcovica sa stáča východným smerom a pokračuje po spodnej hranici ochranných lesov popod kótu 1548 (Chopec) až do doliny Stará Boca, kde pokračuje po ľavostrannom bezmennom prítoku potoka Boca ku kóte 1602 (Rovienky), popod ktorú pokračuje spodnou hranicou ochranných lesov k chate Čertovica a k štátnej ceste č. 72. Na tomto mieste sa stáča na západ a smeruje po štátnej ceste č. 72 až k ústiu Kumštovej doliny, odtiaľ pokračuje ďalej západným smerom do doliny Veľká Trojica, kde sa stáča na sever a ide proti toku do jej záveru. V závere doliny Veľká Trojica sa hranica stáča opäť na západ a ide na kótu 1169 (Zingoty), odtiaľ klesá po hrebeni priamo do Mlynnej doliny, križuje potok Mlynná a vystupuje na kótu 1306, odkiaľ pokračuje k lesníckej chate pod kótou 1180 (Zálomy). Od tohto miesta smeruje priamo po hrebeni do Bystrej doliny, križuje potok Bystrianka a vystupuje na kótu 1361 (Mesiačik), ďalej pokračuje západným smerom cez kótu 1156 do ústia Vajskovskej doliny. Po prekročení Vajskovského potoka sa stáča na sever smerom na lokalitu Bukovina, odtiaľ pokračuje západne na kótu 1231 (Dolná Studená). Hranica ďalej prebieha severným smerom popod kótu 1408 (Żiar) k poľovníckej chate a od nej klesá hrebeňom do Lomnistej doliny, odtiaľ smeruje proti toku po jeho ľavostrannom brehu až pod Asmolovovu chatu, kde sa stáča západným smerom a cez kótu 1382 pokračuje tým istým smerom závermi dolín Šifrová, Špíglová až do záveru doliny Gelfúsová. Tu sa stáča smerom na juh a pokračuje do Jasenianskej doliny na miesto, kde do nej ústi dolina Viržing, križuje Jaseniansky potok a po jeho bezmennom ľavostrannom potoku cez lokalitu Horné Lopúšné pokračuje pod kótu l565 (Ráztocká hoľa) do záveru doliny Tokáreň na lokalitu Ráztocké poľany. Hranica ďalej smeruje na západ do záveru doliny Piliarová a lesnou cestou k poľovníckej chate, kde sa stáča južným smerom popod kótu 1515 (Chabenec) a po potoku Ramžené schádza do Sopotnickej doliny. Križuje potok Sopotnica a opäť sa stáča smerom na západ ponad záver doliny Sopotnička na lokalitu Starý Krám, popod kótu 1340 (Holica), klesá po hrebeni do záveru Hiadeľskej doliny, kde križuje potok Vážna, a prebieha sedlom Zubová ponad záver Moštenickej doliny a doliny Šponga a na lokalitu Skorušiny. Od tohto miesta hranica smeruje na sever na kótu 1225 (Kečka), odtiaľ pokračuje severným smerom, zbieha hrebeňom Veľkej Šindliarky po potok Korytnica, ďalej v smere jeho toku až po horáreň Patočiny, od nej severovýchodným smerom po ľavom brehu potoka Patočiny až na kótu 1181 (Čierny vrch), odtiaľ juhovýchodným smerom na kótu 1233 (Banášov bok) na hranicu ochranných lesov. Hranica ďalej pokračuje severovýchodným smerom po hranici ochranných lesov po katastrálnu hranicu medzi obcami Liptovská Lúžna a Partizánska Ľupča pod kótu 1640 (Veľká hoľa), ďalej severovýchodným smerom po uvedenej katastrálnej hranici cez kóty 1221 (Senná kopa), 1555 (Tlstá), lokalitu HIin do Ráztockého sedla (1231) a pokračuje západným smerom po existujúcej hranici Národnej prírodnej rezervácie Salatín na kótu 1298 (Červená Magura), ďalej na štátnu cestu č. 59 po ľavostrannom brehu potoka Revúca po objekty rybného hospodárstva. Tu sa hranica stáča smerom na východ a po hrebeni prechádza až do Ludrovskej doliny, kde pretína potok Ludrovčanka a smeruje hrebeňom do sedla medzi kóty 1236 (Kriváň) a 1311 (Bohúňovo), odtiaľ po existujúcej hranici Národnej prírodnej rezervácie Salatín až po kótu 1263. Z nej hranica smeruje na kótu 1121 (Sliačska Magura), z ktorej schádza hrebeňom do Ľupčianskej doliny k sútoku potoka Ľupčianka a Salatínskeho potoka, pokračuje údolím po ľavom brehu proti toku potoka Ľupčianka, juhovýchodným smerom cez kóty 1048 (Očenášovská), 1523 (Krámec) a ďalej ponad záver Kľačianskej doliny a Ľubeľskej doliny a v smere toku potoka Chabenec až po jeho sútok s potokom Paludžanka. Od tohto miesta hranica pokračuje proti smeru toku potoka Paludžanka a v jeho hornej časti v mieste sútoku s jeho bezmenným pravostranným prítokom sa stáča východným smerom a smeruje pod kótu 1886 (Bór). Tu sa hranica stáča na sever a cez kóty 1520, 1429 (Jaloviarka), 1229 (Uhlisko) pokračuje až k ústiu doliny Mošnica, kde križuje potok Mošnica a pokračuje východným smerom spodnou hranicou ochranných lesov ponad ústie Demänovskej doliny cez kótu 986 (Kalište), ústie Iľanovskej doliny, lokalitu Kubáňová, kótu 1066 (Javorovica) ponad ústie Jánskej doliny k východiskovému bodu na kótu 1277 (Smrekovica).
Hranica východnej časti národného parku vychádza z miesta sútoku rieky Čierny Váh a potoka Svarínka pri osade Svarín, odtiaľ pokračuje východným smerom po ľavom brehu rieky Čierny Váh až po priehradný múr Prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, kde prechádza na pravú stranu rieky Čierny Váh a pokračuje po lesnej účelovej komunikácii po sútok rieky Čierny Váh a potoka Ipoltica, opäť prechádza na ľavý breh rieky Čierny Váh a pokračuje východným smerom až po sútok rieky Čierny Váh a jej bezmenného pravostranného prítoku prameniaceho pod kótou 1259 (Závrch). Na tomto mieste sa hranica stáča smerom na juhovýchod a pokračuje proti toku ponad kótu 1118 (Solánka) a pramenisko potoka Soľanka záverom doliny Kolesárky k vrcholovým staniciam lyžiarskych vlekov pod kótu 1365 (Smrečiny). Tu sa hranica stáča smerom na severovýchod a spodným okrajom lesa pokračuje ponad obec Liptovská Teplička, popod kótu 1157 (Smrekovec) do Ždiarskej doliny, odtiaľ pokračuje na severovýchod v smere toku Ždiarskeho potoka po jeho pravom brehu až po sútok s riekou Čierny Váh. Na tomto mieste sa hranica stáča smerom na juhovýchod a prebieha po ľavom brehu proti smeru toku rieky Čierny Váh až nad horáreň Rovienky, odtiaľ pokračuje smerom na severovýchod a vybieha po hrebeni k pramenisku potoka Červenec, odtiaľ pokračuje opäť na juhovýchod cez kótu 1216, lokalitu Zadný grúň a kótu 1555 (Úplaz). Ďalej pokračuje východným smerom na kótu 1545 (Predná hoľa) a potom na východ cez kótu 1099 (Popová), odtiaľ smerom na juhozápad po štátnej ceste č. 67. a č. 66 k železničnej stanici Telgárt -penzión, pokračuje severným smerom po spodnom okraji lesa, ďalej proti toku potoka Zubrovica a popod kótu 1690 (Kráľova skala). Hranica pokračuje západným smerom južne od lokality Predné sedlo, kóty 1442 (Vyšné Rovienky) a kóty 1447. Ďalej pokračuje dolnou hranicou ochranného lesa južne od kóty 1790 (Bartková) cez kótu 1290 pod lokalitu Ždiarske sedlo, pokračuje južne pod kóty l520 (Andrejcová) cez kótu 1175 (Brestová), záverom doliny Koleso do sedla Priehyba. Odtiaľ smeruje k poľovníckej chate na kótu 1287, popod kótu 1508 (Kolesárová) na kótu 1408 a pokračuje južne od kót 1544 (Oravcová), 1620 (Zadná hoľa) a 1660 (Homôlka), odtiaľ južným smerom na kótu 1515 (Babiná). Tu sa stáča smerom na severozápad, križuje Sokoliu dolinu a smeruje ponad záver Bacúšskej doliny pod kótu 1393 (Vrbovica), ďalej prebieha juhozápadným smerom južne od kóty 1363 (Jánov grúň) cez Bacúšske sedlo, južne od kóty 1474 (Končisté) a kóty 1463 (Čertova svadba). Tu sa stáča smerom na juh a ide závermi Krškovej doliny a Leňušskej doliny južne od kóty 1542 (Beňuška) do Veľkej Beňušskej doliny, kde sa stáča na sever a smeruje proti toku potoka Beňuška cez záver Širokej doliny západne od kóty 1463 (Čertova svadba). Ďalej pokračuje severovýchodným smerom severne od kót 1474 (Končisté) a 1363 (Jánov grúň), na kótu 1478 (Fišiarka) a potom severným smerom cez kóty 1289, 1281 (Špíglové) a 1166 (Olešková) k východnému okraju obce Malužiná. Odtiaľ smeruje spodným okrajom lesa ponad obec Malužiná k potoku Malužiná a spodným okrajom lesných porastov až k štátnej ceste č. 72 ku kóte 694. Tu sa stáča smerom na juhovýchod a prechádza cez kótu 1151 (Skribňovo), po hrebeni klesá do doliny Milkovského potoka, kde sa pri horárni stáča smerom na východ a hrebeňom vystupuje na kótu 983, z nej klesá po hrebeni severovýchodným smerom popod kótu 888 (Suchý vrch) do doliny Svarínka, kde pokračuje v smere toku k východiskovému bodu sútoku rieky Čierny Váh a potoka Svarínka.
II. VYMEDZENIE OCHRANNÉHO PÁSMA NÁRODNÉHO PARKU
Ochranné pásmo národného parku (ďalej len „ochranné pásmo") je v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Poprad.
Územie ochranného pásma je vymedzené na lesníckych porastových mapách M 1:10 000 a lesníckych organizačných mapách M 1:25 000, z ktorých bola hranica ochranného pásma prenesená do základnej mapy Slovenskej republiky M 1:50 000 na tieto mapové listy:
26 - 34 Ružomberok - 1990,
26 - 43 Liptovský Mikuláš - 1990,
26 - 44 Važec - 1990,
27 - 33 Poprad - 1990,
37 - 11 Vernár - 1990,
37 - 13 Muráň - 1990,
36 - 22 Malužiná -1990,
36 - 12 Donovaly - 1990,
36 - 24 Pohronská Polhora -1990,
36 - 23 Brezno -1990,
36 - 14 Banská Bystrica - 1990.
Hranica ochranného pásma národného parku vychádza z hranice národného parku na toku Revúca severozápadne od kóty 1177 (Brankov) a postupuje severným smerom po ľavom brehu rieky Revúca po severný okraj intravilánu časti obce Ružomberok - Biely Potok, kde ďalej pokračuje po štátnej ceste č. 59 (E77) severným smerom až do Ružomberka, kde pokračuje východným smerom po štátnej ceste č. 18 v smere obcí Partizánska Ľupča, Malatíny, Ľubeľa, Svätý Kríž, častí obce Liptovský Mikuláš - Andice a Benice, kde sa pri Liptovskom Mikuláši napája na diaľnicu D 1 (E50) na 5,4 km. Po nej pokračuje východným smerom po cestný most s Váhom v obci Podtureň, pokračuje po rieke Váh po jeho pravom brehu proti toku do Kráľovej Lehoty, kde sa stáča na juh a prebieha po ceste č. 72. Pri obci Kráľova Lehota sa napája na železničnú trať Liptovský Mikuláš - Poprad, pokračuje po železničnej trati cez stanicu Východná. Severne od kóty 969 sa stáča na juhovýchod a cez túto kótu pokračuje juhozápadne od kóty 1106 (Slamená) cez kóty 1112 (Brada), 1046, 1068, severným smerom obchádza kótu 1075 (Krahulec), prechádza cez kóty 1097 (Jedlinská), 1107 (Brdárová), ďalej južným smerom po lesnej ceste pod kótou 1218, 1428 (Čertovica), kde sa napája na hranicu národného parku.
V juhovýchodnej časti vychádza hranica ochranného pásma z hranice národného parku pri železničnej stanici Telgárt - penzión. Odtiaľ pokračuje juhozápadným smerom po železničnej trati po križovatku štátnych ciest č. 66 a č. 531 pri Červenej Skale a ďalej pokračuje západným smerom po ľavom brehu rieky Hron až po východný okraj mesta Brezno. Intravilán Brezna hranica obchádza severným smerom - potokom Drakšiar, západným smerom po trase elektrovodu a južným smerom postupuje potokom Lužná. Na západnom okraji mesta sa opäť napája na ľavý breh Hrona, ktorým pokračuje západným smerom po sútok s Ľupčicou východne od obce Slovenská Ľupča, pokračuje po ľavom brehu Ľupčice severozápadným smerom. Za obcou Slovenská Ľupča sa hranica stáča na západ a pokračuje po miestnej komunikácii až po most, kde sa pri Národnej prírodnej rezervácii Príboj napája na štátnu cestu č. 66. Po nej prechádza západným smerom po most na Nemčianskom potoku v Banskej Bystrici - miestna časť Senica. Tokom smeruje na sever po most s miestnou komunikáciou Banská Bystrica - Šachtička, kde sa na ňu napája a mení smer na juhozápad. Banskú Bystricu hranica obchádza po miestnych komunikáciách zo severnej strany a v miestnej časti Jakub sa napája na štátnu cestu č. 77. Po nej pokračuje severozápadným smerom po sútoku Sásovského potoka a Bystrice. Jej pravým brehom pokračuje na severozápad po sútok so Starohorským potokom, jeho pravým brehom proti toku cez obec Staré Hory po sútok s potokom Šturec a odtiaľ po lesnej účelovej komunikácii cez sedlo Veľký Šturec do Vyšnej Revúcej. Na moste cez tok Revúca prechádza na jej ľavý breh a v jeho smere pokračuje do Liptovskej Osady, odtiaľ smerom na sever, kde sa napája na hranicu národného parku.
Mapa stránek